BARDY PODCAST

The main ideas from this information are: - The author wrote a book about Zuzana Čaputová to evaluate her five-year term as president and her entire career. - Čaputová was praised for her foreign policy and communication skills, but there were also some criticisms in domestic politics. - The author mentioned specific incidents where Čaputová's actions could have been different. - The author has mixed expectations for the new president, Peter Pellegrini, but hopes he will focus on the country's image and address the past government's actions. - The author believes that Pellegrini's presidency could be different from his previous political roles. - Pellegrini's time as president may allow him to act more freely and make unpopular decisions. - Pellegrini had some autonomy and independence from Robert Fico during their time in government. Overall, the author reflects on the past and speculates about the future based on their observations and knowledge V štúdiu je s nami ševredaktor aktuálník Peter Bárdy, autor knihy o Zuzana Čaputová o dvahať ľudskosti. Dobrý deň, Braim. Prečo kniha práve o Zuzane Čaputovej? No to je jednoduché, lebo je končí mandát v prezidentskom palácie a povedal som si, že by bolo asi správne zhodnotiť toje peťročné pôsobenie v role prezidentky, ale aj vlastne tu je celú kariéru, ktorá predchádala zvoleniu za hlavu štátu a tým, že Zuzana Čaputová oznamila minulý rok, že sa nebude uchádzať o druhý mandát a tým, že všeobecne známe, že nebude pokračovať z politické kariére, tak som si povedal, že toto je ten čas, správny čas na to, aby sme zhodnotili jej prácu. Aká bola teda podľa teba Zuzana Čaputová prezidentka? No to je mimoriadne komplexná otázka, na to sa asi nedá odpovedať jednou vetou alebo do piatých minut. Keď sa na to pozrieme z oblasti zahraničnej politiky, tak bola fantastická. Nemyslím si, že sme mali lepšieho prezidenta od 1993 roku a asi ani do vtedy, ako bola Zuzana Čaputová. V oblasti zahraničných ťahov naozaj dokázala na seba viazať pozornosť, ale pozitívnym spôsobom dokázala dobre komunikovať alebo výborne komunikovať témy, ktoré sme chceli do sveta dostať a mala naozaj mimoriadný rešpekt a úctu aj partnerov. Čo sa týka domacej politiky, tak tam samozrejme, že nebolo to 100%, nemôžeme aj čakať od nikoho, aby bolo 100%. Vo všelovecnosti môžem povedať, že bola asi najlepším prezidentom v novodobej histórii Slovenska, ale ešte raz, nebola bezchybná. Aké boli podľa teba možno tie najvýraznejšie, nechcem povedať, že chyby, ale možno niečo, čo mohla konať ráznejšie alebo iným spôsobom podľa tvojho nádoru? Hej, treba povedať, že tie veci sa vdiali v nejakom čase a za nejakých okolností a dnes je to veľmi ľúbivé hodnotiť niečo s optikou dneška a poznania tých dôsledkov, tých rozhodnutí, keď kým v tom čase nemuseli byť všetkí úplne dopreduť tie kroky jasné, čo bude nasledovať. Z môjho pohľadu sú vody, na ktorých aj v knihach polemizujem aj s respondentmi, ktorých som v tejto súvislosti oslovil. Tým prvým je stretnutie v sídle Slovenskej informačnej služby po tom, ako bola vymenovaná vláda Eduarda Hegera, kde sa mali kompetentní ľudia zo štátu a z bezpečnostných zložiek dozvedieť o komplote, ktorý mal byť organizovaný v neprospech vtedajšieho šefa SDS a nakoniec to ukázalo, že to bolo tak trochu inak, no a prezidentka tam v tom čase bola. To bola podľa mňa, že chyba a prezidentka má samozrejme na to iný názor, vysvetluje to v knihe, ale je to podľa mňa zaujímavá časť tej knihy. Ďalšia vec bola napríklad, kde som polemizoval s tým, že to mohlo byť inak a aj malo to byť inak, že príliš ľahko vymenovala vládu Eduarda Hegera s ministrom Igorom Matovičom, ministrom financie Igorom Matovičom. Myslím si, že to Igorovi Matovičovi veľmi uľahčilo, aby sa stala takýmto vplyvným členom vlády a myslím si, že tam mal byť ako keby že ráznejší postoj paláca oči takéto nominácii. A treťa vec, ktorú spomeniem, je termin predčasných volieb Tam Zóna Čaputová jasne hovorí, že o termine predčasných volieb nerozhodovala ona, rozhodovali o tom poslanci parlamentu, že na to bolo treba ištý počet hlasov. Ale je tam dôležité, myslím si, že mohla viacej apelovať na to, aby ten termín bol skôrší. Nie september 2023, ale už napríklad jún. V sobotu, tým pádom zajtra, bude inaugurácia novej hlavy štátu, ktorú sa stáva Peter Pellegrini. Čo očakávaš od neho v paláci? Ja od neho neočakávam nič. Peter Pellegrini sa ukázal ako politik, ktorý ak zo sebou nesie nejaké očakávania, tak zvyčajne nemusia byť naplnené. A ja už som si v istom období mojho novinárského života povedal, že nebudem projektovať do politikov svoje očakávania, pretože zvyčajne sa správajú úplne inak, ako by som to správal ja. Nebudem mať od nich nejaké očakávania, pretože nechcem míňať očakávania mi. Na ľudí, ktorí jednoducho sa správajú inak, ako by som to správal ja. Peter Pellegrini má šancu minimálne nepokaziť zahraničný obráz Slovenska z pozície prezidenta, aký to nebude mať jednoduché. Bude musieť vysvetľovať všetky tie kroky vlády Roberta Fica a jeho koaličných partnerov. A toto naozaj, že nebude ľahká práca. Otázka je, ako sa k tomu postaviť. Či to bude obhajovať, alebo bude naozaj hovoriť o týchto veciach vecne a bude sa držať faktom. Toto je práve tá vec, kde sa úplne neviem rozhodnúť, ktorý Petra Pellegrini bude sedieť v palasi. Ale história nám hovorí, že poznáme aj jednu Petra Pellegriniho, a to je ten, ktorý bude pritakávať na všetko, čo mu príde z úradu vlády. Nástupom Petra Pellegriniho sa splní sen Roberta Fica, ktorý prestal existovať po tom, ako sa stal prezidentom Andrej Kiska. A ten sen je o prepojení úradu vlády s prezidentským palacom ako si bubočnou šnúrou, čo fungovalo už počas prvé Ficové vlády, keď bol v palasi Ivan Gašparovič, aj počas jeho druhé vlády, keď bol švedešťák, keď Ivan Gašparovič dosluhoval svoje druhé volobné obdobie. Takže bude mať v palasi opäť človeka, s ktorým si bude rozumieť. Chcela som sa opýtať, či teda tú možnosť, že by Petr Pellegrini bol iným alebo ďalším Michalom Kovačom považuješ za nepravdepodobnú, ale už som vlastne odpovedal na to. No takto, ako keby, že nie je to možno nerealné, že existujú proste príklady, kedy sa ľudia menia. A ja si myslím, že Petr Pellegrini nebol komfortný v tej koalícii na dôvod, prečo sa rozhodol už takto skoro, v takomto veku, kandidovať na prezidenta republiky. Nechcem povedať, že som mu veril, ale ja mám naozaj dosť informácií aj z prostredia hlasu, aj z prostredia smeru. A tie jeho vyjadrenia, že chce byť predseda vlády pred voľbami 2023, rovnako autentické boli aj tie, že neuvažujú nad kandidatúrou na prezidenta republiky. Tým však, že dostavoval vládu s Robertom Ficom, ktoré sa mu tiež veľmi nechcelo, ale jednoducho inú možnosť asi nemal, lebo mu tam hrozil rozpad hlasu, tak jednoducho podpísal to tomu Ficovi, ale hľadal hneď od začiatku cestu ako utiesť starcov z vesku aj s Andreom Dankom, ktorý ho uráža, ktorý nim opovrohuje a ktorý ho ponižuje. Podobne ako to bol Robert Fico v tom období od voľb 2020 do voľb 2023. Takže byť v takomto spolku s týmito dvoma pánmi, ktorí mu dávajú najavo, čo si o ňom myslí a nie je to nič príjemné, asi nebolo pre Petra Pellegrini ho jednoduché. A teraz ten pobyt, pobyt to nechcem asi nazvať, popôsobenie v prezidentskom palácii, to, že bude hlavou štátu, ho môže oslobodiť. Ale tam naražame opäť na tú projekciu, že či Petrovi Pellegrini mu nechceme sugerovať niečo, čo si myslíme, že by sme asi robili my. Takže uvidíme, ale je tam podľa mňa šanca, že Petra Pellegrini sa môže cítiť slobodnejšie aj autonomnejšie a možno niečo nepopulárne, čo sa nepočúva ľahko, hlavne kritikom vlády. Petr Pellegrini nebol 100% mápkou Roberta Fica v tej vláde po vražde. Čiže v období 2018-2020, on tam mal kopec svojich vlastných autonómnych, súverených rozhodnutí, aj postojov, ktoré Robert Fico nedokázal ovplyvniť. Čiže vieme aj z minulosti, že Petr Pellegrini vie v istom momente, ako keby sa postaledia Ficovi.