BARDY PODCAST INAU

The main ideas from this information are: - The author, Peter Bárdy, wrote a book about Zuzana Čaputová, the current president of Slovakia, to evaluate her five-year term and her career before becoming president. - Čaputová was praised for her foreign policy and her ability to communicate effectively. However, there were some areas where she could have acted differently or made better decisions. - The author mentions specific incidents, such as a meeting at the Slovak Information Service headquarters and the appointment of the government led by Eduard Heger, where Čaputová's actions could be questioned. - The author also discusses the upcoming inauguration of Peter Pellegrini as the new president and expresses skepticism about his performance based on his past behavior. - The author mentions the possibility of Pellegrini improving Slovakia's international image but questions whether he will defend the actions of the previous government or speak objectively about them. - The author ref V štúdiu je s nami ševredaktor aktuálník Peter Bárdy, autor knihy o Zuzana Čaputová o dvahať ľudskosti. Dobrý deň, Braim. Prečo kniha práve o Zuzane Čaputovej? No to je jednoduché, lebo je končí mandát v prezidentskom palasi a povedal som si, že by bolo asi správne zhodnotiť toje peťročné pôsobenie v role prezidentky, ale aj vlastne tu je celú kariéru, ktorá predchádala zvoleniu za hlavu štátu a tým, že Zuzana Čaputová oznamila minulý rok, že sa nebude uchádzať o druhý mandát a tým, že všeobecne známe, že nebude pokračovať z politické kariére, tak som si povedal, že toto je ten čas, správny čas na to, aby sme zhodnotili jej prácu. Aká bola teda podľa teba Zuzana Čaputová prezidentka? No to je mimoriadne komplexná otázka, na to sa asi nedá odpovedať jednou vetou alebo do piatých minut. Keď sa na to pozrieme z oblasti zahraničnej politiky, tak bola fantastická. Nemyslím si, že sme mali lepšieho prezidenta od 1993 roku a asi ani do vtedy, ako bola Zuzana Čaputová. V oblasti zahraničných sťahov naozaj dokázala na seba viazať pozornosť, ale pozitívnym spôsobom dokázala dobre komunikovať alebo výborne komunikovať témy, ktoré sme chceli do sveta dostať a mala naozaj mimoriadný rešpekt a úctu aj partnerov. Čo sa týka domacej politiky, tak tam samozrejme, že nebolo to 100%, ale nemôžeme ani čakať od nikoho, aby bolo 100%. Vo všelovecnosti môžem povedať, že bola asi najlepším prezidentom v novodobej histórii Slovenska, ale ešte raz nebola bezchybná. Aké boli podľa teba tie najvýraznejšie, nechcem povedať, že chyby, ale možno niečo, čo mohla konať ráznejšie alebo iným spôsobom podľa tvojho nádoru? Hej, treba povedať, že tie veci sa diali v nejakom čase a za nejakých okolností a dnes je to veľmi ľúbivé hodnotiť niečo s optikou dneška a poznania tých dôsledkov, tých rozhodnutí, keď v tom čase nemuseli byť všetkí úplne dopredu, tie kroky jasné, čo bude nasledovať. Z môjho pohľadu sú vody, na ktorých aj v knihach polemizujem aj s respondentmi, ktorých som v tejto súvislosti oslovil. Tým prvým je stretnutie v sídle Slovenskej informačnej služby po tom, ako bola vymenovaná vláda Eduarda Hegera, kde sa mali kompetentní ľudia zo štátu a z bezpečnostných zložiek dozvedieť o komplote, ktorý mal byť organizovaný v neprospech vtedajšieho šefa EZS a nakoniec sa ukázalo, že to bolo tak trochu inak, no a prezidentka tam v tom čase bola. To bola podľa mňa, že chyba a prezidentka má samozrejme na to iný názor, vysvetluje to v knihe, ale je to podľa mňa zaujímavá časť tej knihy. Ďalšia vec bola napríklad, kde som polemizoval s tým, že to mohlo byť inak a aj malo to byť inak, že príliš ľahko vymenovala vládu Eduarda Hegera s ministrom Igorom Matovičom, ministrom financie Igorom Matovičom. Myslím si, že to Igorovi Matovičovi veľmi uľakčilo, aby sa stal takýmto vplyvným členom vlády a myslím si, že tam mal byť ako keby ráznejší postoj Paláca, voči takéto nominácii. A treťa vec, ktorú spomeniem, je termín prečasných volieb. Tam Zóna Šaputová jasne hovorí, že o termíne prečasných volieb nerozhodovala ona, ale rozhodovali o tom poslanci parlamentu, že na to bolo treba istý počet hlasov. Ale je tam dôležité, myslím si, že mohla viacej apelovať na to, aby ten termín bol skôrší. Nie je september 2023, ale už napríklad jún. V sobotu, tým pádom zajtra, bude inaugurácia novej hlavy štátu, ktorú sa stáva Peter Pellegrini. Čo očakávaš od neho v Palácii? Ja od neho neočakávam nič. Peter Pellegrini sa ukázal ako politik, ktorý ak zo sebou nesie nejaké očakávania, tak zvyčajne nemusia byť naplnené. Ja už som si v období mojho novinárského života povedal, že nebudem projektovať do politikov svoje očakávania, keďže zvyčajne sa správajú úplne inak, ako by som sa správal ja. A tým pádom nebudem mať od nich nejaké očakávania, pretože nechcem míňať očakávania mi na ľudí, ktorí jednoducho sa správajú inak, ako by som sa správal ja. Peter Pellegrini má šancu minimálne nepokaziť zahraničný obráz Slovenska z pozície prezidenta, aké to nebude mať jednoduché. Bude musieť vysvetľovať všetky tie kroky vlády Roberta Fica a jeho koaličných partnerov a toto naozaj, že nebude ľahká práca. Otázka je, ako sa k tomu postaviť, či to bude obhajovať alebo bude naozaj hovoriť o týchto veciach vecne a bude sa držať faktom. Toto je práve tá vec, kde sa úplne neviem rozhodnúť, ktorý Petra Pellegrini bude sedieť v palasi. Ale história nám hovorí, že poznáme aj jednu Petra Pellegriniho a to je ten, ktorý bude pritakávať na všetko, čo mu príde z úradu vlády. Nástupom Petra Pellegriniho sa splní sen Roberta Fica, ktorý prestal existovať po tom, ako sa stal prezidentom Andrej Kiska a ten sen je o prepojení úradu vlády s prezidentským palacom ako si bubočnou šnúrou, čo fungovalo už počas prvé Ficové vlády, keď bol v palasi Ivan Gašparovič, aj počas jeho druhé vlády, keď bol švedešťák, keď Ivan Gašparovič dosluhoval svoje druhé volobné obdobie. Takže bude mať v palasi opäť človeka, s ktorým si bude rozumieť. Chcela som sa opýtať, či teda tú možnosť, že by Peter Pellegrini bol iným alebo ďalším Michalom Kovačom považuješ za nepravdepodobnú, ale už som vlastne odpovedal na to. No takto, ako keby, že nie je to možno nerealné, že existujú proste príklady, kedy sa ľudia menia a ja si myslím, že Peter Pellegrini nebol komfortný v tej koalícii na dôvod, prečo sa rozhodol už takto skoro, v takomto veku, kandidovať na prezidenta republiky. Nechcem povedať, že som mu veril, ale ja mám naozaj dosť informácií aj z prostredia hlasu, aj z prostredia smeru a tie jeho vyjadrenia, že chce byť predseda vlády pred voľbami 2023 rovnako autentické boli aj tie, že neuvažujú nad kandidatúrou na prezidenta republiky. Tým však, že dostavoval vládu s Robertom Ficom, ktoré sa mu tiež veľmi nechcelo, ale jednoducho inú možnosť asi nemal, lebo mu tam hrozil rozpad hlasu, tak jednoducho podpísal to tomu Ficovi, ale hľadal niečo do začiatku cestu ako utiesť z tohto zväzku aj s Andreom Dankom, ktorý ho uráža, ktorý nim opovrohuje a ktorý ho ponižuje, podobne ako to robil Robert Fico v tom období od voľb 2020 do voľb 2023. Takže byť v takomto spolku s týmito dvoma pánmi, ktorí mu dávajú najavo, čo si o ňom myslí a nie je to nič príjemné, asi nebolo pre Petra Pellegriniho jednoduché. No a teraz ten pobyt, pobyt to nechcem asi nazvať, popôsobenie v prezidentskom palácii, to, že bude hlavou štátu, ho môže oslobodiť. Ale tam naražáme opäť na tú projekciu, že či Petrovi Pellegrinimu nechceme sugerovať niečo, čo si myslíme, že by sme asi robili my. Takže uvidíme, ale je tam podľa mňa šanca, nechcem to zahodnotiť, ale je tam šanca, že Peter Pellegrini sa môže cítiť slobodnejšie a aj autonómnejšie a aspoň možno niečo nepopulárne, čo sa nepočúvalo hlavne kritikom vlády. Peter Pellegrini nebol 100% babkou Roberta Fica v tej vláde po vražde, čiže v období 2018-2020 on tam mal kopec svojich vlastných autonómnych, súverených rozhodnutí, aj postojov, ktoré Robert Fico nedokázal ovplyvniť. Čiže vieme aj z minulosti, že Peter Pellegrini vie v istom momente ako keby sa postaviť a Ficovi.