Home Page
cover of Lepšie je byť neviditeľným
Lepšie je byť neviditeľným

Lepšie je byť neviditeľným

Ema Ivaničová

0 followers

00:00-04:31

Z dôvodu nedostatku priestoru na napísanie oficiálneho názvu podcastovej epizódy ho uverejňujeme nasledovne: Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, ale vedia aj priložiť prsty na hrdlo a stisnúť- Lepšie je byť neviditeľným

3
Plays
0
Shares

Audio hosting, extended storage and much more

AI Mastering

Transcription

The passage discusses the oppressive regime and life under socialism in Czechoslovakia. It mentions the strict border control and attempts to prevent emigration to capitalist countries. The regime used force, including electric fences, landmines, and attack dogs, to prevent citizens from escaping. Many people risked their lives to leave the country and live in freedom. The regime also conducted secret operations against its own citizens, leading to constant fear and persecution. The passage highlights the importance of freedom and the struggles faced by those who valued it. Niekto dvorí ti, všetko to dôršuje, len dôrzov dokonalo je. Mladej zdravy silný bujíci strážia na tri smeny jednoho filozofa a bytová správa nemá chlapa na havarinnú opravu strechy nad našou kuchyňou. Pred troma desiatkami rokov chránili hranice socialistického Československa osnaté druhoty. Cieľom bolo znemožniť emigráciu do kapitalistických štátov. Pohradnešníci so psami nepretežite obchádzali nekonečné steny druhotov, strážili ich spozorovateľní a umiestňovali nástrahy. Réžim, ktorý hlásal, že koná vmene ľudu, snaží sa o bláhu ľudu, nedokázal vzdorovať hlasovaniu nohami a bránil všemožne občanom, aby sa mohli voľne pohybovať a porovnať život vo svojej vlasti s inými krajinami. Útiky spojené s nelegálnym prekročením hraní sa väčšinou predstavovali jedinú možnosť, ako sa vyhnúť pre nasledovaniu alebo nenudocho naplniť úžbu žiť v slobodnom svete. Réžim sa snažil zabrániť útikov aj za cenu usmrtenia svojich občanov s celodobou vojakov pohradnešnej stráže elektrickými zátarasami, našľápnymi mínami alebo špeciálne vytvičenými psami. Občania boli stíhaní za illegálny priechod hraníc. Tak to bol postihnutý napríklad bývalý minister životného prostredia Jan Budaj. Počas obdobia komunistického režimu bolo zavraždených na Československej časti železnej opony okolo 500 rôznych národností. Bolo život v socialistickom Československu taký nepriateľný, že mnohí riskovali život len aby ho opustili? Dovoľte malý príklad. Chcel si iba žiť po svojom, chcel mať možnosť počúvať muziku, akú chcel, obklopovať sa ľuďmi, s ktorými mu je dobre, chcel zkrátka žiť dôstojne a nie pod nejakým diktátom. Ve celkom, samozrejme, každý si ale ište dobré spomenie, čo to v podmienkách reálneho socializmu obnášalo a že pre človeka tak túžiaceho po osobnej slobode, ako bol práve on, bol stret s režimom zrejme nevyhnutný. Od 50-tých rokov sa strána a vláda zakčňovali voči ľuďom, ktorí označovali zatvierných nepriateľov. Akcia Pavúk, akcia K, akcia R, akcia B, akcia Asanácia, akcia Kniha, akcia Kamene, akcia Všechová hra. Vyše 40 rôznych akcií, ktoré pripravovala STB proti občanom a úniku nebolo. Vykonávanie tajných akcií štátnou bezpečnosťou voči vlastným občanom začalo postupne normalizovať. Do každených životov obyvateľov komunitického režimu sa k spoločnej rodine, večeri či každenému umývaniu zubov pridalo aj tzv. každené prenasledovanie. Každý deň sa dal čakať nejaký problán, nejaký sluch, predvedenie, zadržanie na 24 alebo 48 hodín či domová prehliadka. Pocita strach, že každý deň môžu príjsť a že vždy môžu niečo urobiť bol trvalou súčasťou života otvorených oponentov režimu. Ľudia boli STB sledovaní, odpočúvaní, vystavení uražlivým telefonátom, krátkodobo zadržiavaní, trávili týždňa a mesiace vo VSB, kde fyzicky aj psychicky trpeli. Ženy boli obťažované obnažovaním a nevhodnými zdravotnými prehliadkami. To sa stalo aj pri hraničných kontrolách. Neviem, čo som spáchal za zločiny, že ma takto vyhodili z republiky detská zo školy. Viac ako rov som nepracoval, pretože mi nedali prácu ani v kotolní. Paradoxom režimu bola, že občan takmer nikdy nedostal to, po čom túžil. Ten, čo utekal cez hranice, bol zavredený do vezenia a neskôr mal problém opustiť štát. Ten, čo chcel ostať, bol nadlakom prinútený vlasti opustiť. Spoločnosť sa rozvracala. Milan Šimečka o stave krajiny píše, Je tomu tak na celom svete, že diktátory nechávajú za sebou zjedený krám, rozvrátenú mrávnosť, rozšírenú zločinnosť a klamstvom zakrytú skutočnosť. Sloboda prichádza obvykle dosť otrhaná a v rukách toho príliš neniesie. Výtajujú len tí, ktorí poznajú jej hodnotu, tí druhí sa počasia čudujú, že je taká ťažká, náročná a nepohodlná. Možno sme sa s tým do dnes nenaučili žiť. Možno by nám v tom mohli pomôcť ľudia, ktorí si slobodu cenili nado všetkom. A preto sa nám prihovárame týmito podcastami.

Listen Next

Other Creators