Je tu neporiadok!

The speaker reflects on the importance of home and how it shapes us. They discuss how communism took away people's sense of home by sending them into uncertainty. The speaker mentions the actions of Eštebe, which aimed to cleanse society by removing dissidents. They discuss the impact on individuals, including the well-known Czech actor Pavel Landolský. The speaker also mentions the persecution and violence suffered by those targeted by the secret police. They mention the Kalina family, including Jan Ladislav Kalina, a lawyer and writer, who was punished for his book. The family faced interrogation and persecution, especially their daughter Julia. Many people suffered under the regime, but some were able to escape and live freely. The speaker questions the impact on Czechoslovakia, stating that the country lost many talented and educated individuals during the normalization period. They reflect on the missed potential in fields such as medicine and education. Blúdim vo svete sám a smutný, moje jediné šťastie je, že sa stanem užitočný. Položili ste si niekedy otázku, čo pre vás znamená domov? Neexistuje žiadne miesto, čo by sa podobalo domovu. Do domova sa rodíme. Niekto má akýkoľvek kvality, či sa nám páči, alebo je odpozujúci, je náš, utvára nás. Jeho pevné hranice nás chránia pred nepriazňou a nepriateľstvom. Domov je tiež miestom návratu. Umožňuje nám vydať sa na cestu a vrátiť sa v akomkoľvek stave zpäť. Prístav domová utvára našo psychiku aj spoločnosť. Práve túto kotvu človeka, jedinečnú istotu, sa komunisti rozhodli niektorým ľuďom zobrať. Poslali ich na cestu do neistoty s jednostmerným lístkom. To nebol skok cez hranice. Oni boli za hranice vyhodení. A tento proces bol jednou z akcií Eštebe. Jej krytý názov bol asanácia, čiže očistá prostredia. Pre príklad, len za rok 1974 bolo evidovaných 11 884 nepriateľských osobov. Mlincek Jane zašrotoval množstvo perspektívnych ľudských osobov a z mnohých z nich, pokiaľ vôbec prežili, zostali len tieni pôvodného. Ako by povedal Ferdinand Peroutka, komunizmom zo svojej voľby je najväčším žijúcim nepriateľom slobody. Škodlivá vlastnosť štátu bola nahradená škodlivou všemu hodnostiu štátu. A občan zraťol posledný útlo, kam by sa skryl predovýšleným dohľadaním. Ľudskosť bola ocudovaná ako chyba. Režim chyby nerobil, bol dokonal neľudský, keď spúšťal túto očistosť spoločnosti. Jej cieľom bolo v rokoch 1978 a 1984 vyhráškami a netákonným nátlakom dosiahnuť vysťahovanie nepohodlných oslob. Hlavní signátá rocharty 77 z krajiny. Iž za hranice môže byť teda aj trestom. Veľa ľudí, na ktorých sa tajná policia zamerala, nátlaku podľahlo a emigrovali. Celkovo ich bolo 280, medzi nimi aj známy český herec Pavel Landolský. Akciu spustil vtedajší minister vnútra Jaromír Obzina pred rianocami roku 1977. V Československu prebiehalo ďalšie sledovanie, vypočúvanie, násilie, domové prehliadky, strato z namestnania. Tlak ešte bezzastupňoval. Jana Převratská uvádza, ako sa je vyhrážali lámaním kostí a mlátením. Václav Malík spomína na výsluchy a vyhrášky. Václav Malík spomína na výsluchy a vyhrášky. V rámci asenácie sa za hranicami otýkla aj rodina Kalinovcov. A dneša Kalinová bola komentátorka a novinárka. Jej muž Jan Ladislav Kalina bol právnik, spolupracovník rozhlasu a televízie, spisovateľ. Možno ho aj vy poznáte. Albo aspoň jeho známú antológiu Tisíc a jeden vtip z roku 1969. Ta kniha bola naozaj hitom, a jej obsah sa súdruhom páčiť nemohol. Napríklad, povráva sa, že to vtoročnú Nobelovú cenu za medicínu dostane dr. Gustáva Husák. Podaril sa mu nový druh transplantácie, presadil srdce Európy do zadku Sovietského zvezu. V Československu bola kniha samozrejme rýchlo zakázaná. Lenže prvú ako stihlie jej vydanie Sianu z pútov kníh kupectiev, vydanie sa vypredalo. Za odmenu bol jej autor odsúdený na dva roky vezenia. Odsúdení manžela o trpení rodiny Kalinovcov len začalo. Prišli nárad výsluchy a prenásledovanie. Trpela najmä ich dcera Julia, tá ani na 8. krát nebola prijatá na vysokú školu. To, že krúte zaobchádzanie režimu dopadalo na dceru, Kalinovcov hlboko zasiahlo. Vojzu stranou aj ešte bezdali a požiadali o možnosť vyzťahovať sa. Akcia a sanácia prehodila cezpoľ mnohých ľudí, viacerí na ňu doplatili. Trpeli odlúčením, iní sa nadýchli a konečne začali žiť slobodne. Dôležité je položiť si otázku, a čo Československo? A odčas sme prišli vysrčením týchto srdočných ľudí cez hranice. Pozrime sa na názor odborníkov. Naša spoločosť sa po roku 1969 ochudobnila o tisíce čestných a vzdielaných ľudí. Je to veľká tragédia, pretože počas tzv. normalizácie ich mieste zapomnali tzv. robotnické kádre, rýchlokurzovi, radiaci, pracovníci, nevzdielanci alebo petovýzači vracajúcej sa komunistickej totality. Určite nebyť 20. rokov normalizačného režimu mohli sme dnes byť ale v medicíne, školstve, držat krok s vyspelými krajinami.