2024-05-12_7_Velkonocna Nedela

Meni Otca i Syna i Ducha Svetého. Amen. Aleluja. Ešte sme vo veľkonočnom období. A zoberieme si teda to dnešné evangelium, lebo minule sme skončili pri vzťahoch, že sme urobení pre vzťahy. Človek teda funguje, že potrebuje mať vzťahy s ľuďmi, že potrebuje komunikovať, potrebuje byť s ľuďmi. A teda byť spolu, takým spôsobom, že je nám spolu dobré a že sme radi spolu, že chceme byť spolu. Dobre, takže evangelium dnešné aj vlastne prvé a druhé čítanie sú z Nového zákona a všetky sú teda dosť také hudné. Takže zoberieme si znovu evangelium a budeme pokračovať aj v tej našej téme. Dobre, takže je to Ján, sedemnácta kapitola, od jedenáctaho verša až po devednácti a ten jedenáctý začína tam, že Svetý oče, čiže tá druhá polovica toho verša. Svetý oče, zachovaj ich v tvojom meni, ktoré si mi dal, aby boli jednu ako my. Tým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom meni, ktoré si mi dal. Ochráňol som ich a nikto z nich sa nestratil, iba si im dat ratenia, aby sa splnilo písmu. Ale teraz idem k tebe, a toto hovorím ešte na Svete, aby mali z sebe plno svojej radosti. Odozdal som im tvoje slovo a Svet ich nenávidel, lebo nie sú do Sveta, ako ani ja nie sú do Sveta. Neprosím, aby si ich zdal do Sveta, ale aby si ich ochráňol pred zlým. Oni nie sú do Sveta, ako ani ja nie sú do Sveta. Posved ich pravdou, tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na Svet a ja som ich poslal do Sveta, a za nich sa posvetujem obetovaním seba sameho, aby aj oni boli posvetení v pravde. Sveti oče, zachovaj ich v tvojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil. Diba si za tratenie, aby sa splnilo písmo. Ale teraz idem k tebe, a toto hovorím ešte na Svete, aby mali z sebe plno svojej radosti. Odozdal som im tvoje slovo a Svet ich znenavideľ, lebo nie sú zo Sveta, ako ani ja nie som zo Sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo Sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. Oni nie sú zo Sveta, ako ani ja nie som zo Sveta. Posvet ich pravdou, tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na Svet, aj ja som ich poslal do Sveta. A za nich sa posvecujem obetovaním seba samého, aby aj oni boli posvetení v pravde. Sveti od všetkých, zachovaj ich v tvojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s mymi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba sem za tratenia, aby sa splnilo písmo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na Svete, aby mali v sebe moju radosť a úplnú. Dal som im tvoje slovo a Svet ich znenávidel, lebo nie sú zo Sveta, ako ani ja nie som zo Sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo Sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. Nie sú zo Sveta, ako ani ja nie som zo Sveta. Posveť ich pravdou, tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na Svet, aj ja som ich poslal do Sveta. A pre nich sa ja sám posvetujem, aby boli aj oni posvetení v pravde. Sveti oče, zachovaj ich v tvojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno ako my. Kým som bol s mymi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochráňol som ich a nikto z nich sa nestratil, iba sim za tratenie, aby sa splnilo písmo. Ale teraz idem k tebe, a toto hovorím ešte na Svete, aby mali v sebe plnosť mojej radosti. Odovzdal som im tvoje slovo a Svet ich znenávidel, lebo nie sú zo Sveta, ako ani ja nie som zo Sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo Sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. Oni nie sú zo Sveta, ako ani ja nie som zo Sveta. Posved ich pravdou, tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na Svet, a ja som ich poslal do Sveta, a za nich sa posvedzujem obetovaním seba samého, aby aj oni boli posvedení v pravde. Myslím, že čo sa týka vzťahov, nie je ťažké vybrať nejakú časť z toho Evanília, možno nepoviem, ktorá ma oslobila, vás oslobila, lebo nie je jednoduché sa sústrediť na takéto Evanílium, ktoré je tam veľa vecí. Takže skúste vybrať. Dobre, skúste to, čo vás oslobilo, ale aj keď neoslobilo, tak skúste vybrať niečo. Ja môžem za seba, dal som im tvoje slovo, tvoje slovo je pravda a posved ich pravdou. Vlastne tá pravda triká po sebe a spoje nás so slovom Ježíša Krista. Ako počúť to božie slovo? My sme minule hovorili o vzťahu. Hovorili sme o tom, aké je veľmi dôležité, že kto je kresťan. Kresťan je ten, ktorý stretol Ježíša Krista. Človek je urobený pred vzťah, čo je vlastne tým božým obrazom, pretože Boh žije vo vzťahu. Sú tam tri božské osoby. Boh žije tiež v spoločenstve a jedna z tých troch osôb je vzťah v tom spoločenstve. Ktorá z tých troch osôb je ten vzťah? To je ľahké, nie? Je duch svetý. Áno, duch svetý. Lebo otec je otec, syn je syn, syn odca, otec je otec syna a duch svetý je ten vzťah. Je to pre nás logicky také nevysvetliteľné, že my sme zvyknutí, že vzťah je niečo medzi dvomi, tromi. Že je niečo medzi nami, nejaké vlny alebo neviem čo. Niečo také abstraktné, že to je vzťah pre nás. To je podľa gréckej filozofie, že je tu nejaká myšlínka, ktoré si vymieniame. Akože tie slova, lebo aj o slove sa hovorí, že slovo je myšlínka, ktorá sa sformuluje v hlave a potom sa vysloví. Ale pre požiet slovo, vlastne pre jazyk, ktorý používa Biblia, slovo je tiež osoba. Slovo je boh, čiže je to osoba konkrétna, ktorá sa stala človekom synovi. Čiže otec plodí syna. To znamená, že nie je to myšlínka, pre Boha slovo nie je myšlínka ako pre grécku filozofiu, tak ako my to tak prirodzene berieme. Keď sa povie slovo, tak nevieme myslieť na nič iné, iba na to, že nejaký obláčik, ktorý máme v hlave, vypuštíme z úst. A ten druhý sa dozvie, že čo si myslíme, alebo čo cítime. Pre duchovný svet, do ktorého patrí Biblia, ktorá je vlastne plná slov, ktoré sú božým slovom, ktoré sú plné ducha svetého, slovo znamená osobu, konkrétnu osobu. Čiže Boh otec vyslovuje slovo a to slovo je konkrétna osoba. To znamená, že aj my ako osoby, aj naše meno, Boh vyslovil, to znamená, že sme v Jeho vnútri, že sme zrodení z Jeho vnútra. Ako je syn zrodený z odca, tak isto aj my sme v Božom srdci, v Božých myšlínkach, ako to často hovoríme. Ale tie Jeho myšlínky, ako to hovorí aj Izaiaž, že moje myšlínky nie sú vaše myšlínky, a ako dáš pada z neba, že nevráti sa moje slovo bez toho, že by neprinieslo ovocie, že by nedosiahlo svoj cieľ, tak ešte jednoduchšie povedané, že moje slovo nezanikne bez toho, že by sa nestalo skutočnosťou. Keď to porovnáme s našimi ľudskými slovami, čiže to, čo my povieme, ďakujem Bohu, že nie všetko sa stane, ale že my máme tú moc, aby sa to stalo. Keď chceme, aby sa to stalo, tak to dokazujeme skutkami. My máme v spojení, že slovo je skutok. Keď tam nie je skutok, tak vlastne to slovo neplatí. Sú to len prázdne slova, ktoré nič neznamenajú. A preto aj to naše ľudské slovo nemá hodnotu veľakrát pre nás. Božie slovo je teda niečo živé. To znamená ešte inak povedané, že Božie slovo dáva život. V Božom slove je život. Čiže nie je to niečo mŕtvé. A preto vlastne aj keď čítame Božie slovo, nám to prináša život. Keď to slovo čítame, keď ho vyslovujeme, keď naň myslíme, keď ho nosíme v myšlienkach, keď o ňom rozmýšľame, keď si naň spomenieme napríklad to, čo vieme aj na spameň. Alebo nám príde niečo na mysl, nejaká myšlienka z Božieho slova. Albo nejaká udalosť, ktorá nám pripomína nejaká udalosť, napríklad pozriem sa na chlieb, alebo vidím ako tiečie voda, nejaký prameň, alebo keď sa pije víno, tak nám to pripomenie niečo z Božieho slova. Tak môže nám aj nejaká udalosť dať život. Čiže toto je ako ten rozdiel medzi Božým slovom. A Duch Svety predstavuje to spojenie, ten vzťah medzi osobami, ktoré komunikujú spolu. Čiže to spoločenstvo, vlastne oslob, ktoré hovoria. Keď povieme znovu slovo spoločenstvo, kde je viacero oslov, dvaja alebo traja, nie že tie sú dvaja alebo traja zhromažtení v mojom mene, to je vlastne ako Sveta Trojica. Čiže kde dvaja hovoria, tam je ten tretí. Čiže stačia dvaja ľudia na to, aby boli traja. Čiže ten tretí je vzťah. Je Boh medzi nimi. To znamená, že keď si dvaja ľudia rozumejú, keď dvaja ľudia spolu komunikujú, tak je Boh medzi nimi. A tento dialog vlastne medzi ľuďmi ešte viac je dialogom lásky. V druhom janovom liste máme napísané, že Boh je láska. Čiže je to dialog lásky a preto aj Božie slovo je láskou. Preto Iežiš Kristus, vlastne, ktorý je Božím slovom, sa stal človekom a jeho život nám ukazoval Božiu lásku. Čiže ukazoval nám Otca, to znamená ukazoval nám, že ako veľmi náš Otec miluje. Čiže jeho život bol takým obrazom tejto lásky Otca poči nám ľuďom. Čiže to môže očistiť náš obraz o Bohu, ktorý máme viac menej takým moralisticky. Či už tým, akých sme mali rodičov alebo rôznych iných dospelých, či už v škole alebo v práci alebo starých rodičov alebo nejakých iných ľudí, ktorých poznáme. Tak máme takú predstavu o dospeli takú moralistickú veľakrát, že napríklad ako je to v našich rodinách, tak si to predstavujeme, že Pán Boh je taký prístny, že tak kontroluje, že kriečí, že sa hnevá a tak ďalej, že nás musí vychovávať. Ale z Božieho slova, vlastne aj z toho, čo nám teda teraz konkrétne máme odhalené aj v tejto Ježišovej modlitbe, kde hovorí o svojom otcovi a hovorí o duchu svetom, tak nám to odkryva vlastne taký obraz Boha, teda hovorí aj o sebe, že je to živé slovo lásky pre nás ľudí. A je to niečo úplne iné, čo nie je z tohto sveta. Hej, tak ako je to tam napísané, že oni nie sú z tohto sveta, lebo Ježiš nie je z tohto sveta, tak ako povedal Pilátovi, že moje krádovstvo nie je z tohto sveta, a teda ako ani Boh teda nie je z tohto sveta, lebo tento svet je pod tomto svete vládne knieža, ktoré je zlé. Voláme ho zlý, to je ten zlý, ktorý má moc nad týmto svetom. Nieže by mu pán Boh ponichal vládu, že rob si čo chceš, hej s týmto svetom, lebo vieme, že Ježiš Kristus porazil knieža tohto sveta. V jeho zmrtvých staní, keď sa mu zasadol po pravici Boha, to sme teraz slábili, teraz tento štvrtok, tak sa mu klánia nebol zem aj po svete. Knieža tohto sveta bola zverhnutá, ale ten zlý, ktorý má ešte zbytok tej moci kvôli našej slobode, protože my žijeme posledné časy, kdy Ježiš, boží svět, který je vo věčnosti, žije prý tomu chvílu, tak pro nás tento čas Ježišovou vykupení trvá až do konce světa. To znamená, že páska Ježišová smrť, Ježišovo zmrtvých staně, Ježišovo na něbo vstupeně, zoslaní Ducha Světého trvá, jako keby se to stále dějalo. Toto je jako prý tomna chvíla, která se stále děje až do konca světa. My to vnímáme, náš čas, chronologicky, že jako keby se to ještě nestalo a sládíme to, že se to už stalo dávno, že se to jako že už len připomínáme, že to je dávna minulost, protože máme chronologický čas, lebo jsme ludia, ale Boh má prý tomnu chvílu, která, eschatologický čas znamená, že vykúpit, vykúpeně. A toto vykúpeně, odkedy Ježiš začal toto vykúpeně, začal ho svojím vtělením, svojím životem, táto jeho páscha trvá stále. Proto je stále sládíme, lebo my vlastně počas Eucharistie vstupíme do té prítomnosti toho vykúpeně. A v té Eucharistii se děje všetko, od jeho smrti až po zoslaní Ducha Světého. V té Eucharistii dostáváme aj Ducha Světého, aj Ježišovo tělo, aj jeho krl, teda aj jeho ducha, čiže Ducha Světého. Takže aj ten jeho vzťah s Otcom vlastně všetko dostáváme. Takže je to, my jsme vlastně současťou a preto vlastně se nazýváme Církvou, teda jeho tajomným tělom, preto jsme aj Církev, druhý vatikanský koncil, jí dal jméno Světost pre tento svět. To znamená, že jsme vlastně jeho skutočným tělom, čiže jsme tou světostou, která vykupuje, tak jako světost oltárna, čiže je skutočná, která vlastně nám dává život, čiže Kristus sa obetuje a dává nám svoj vlastný život, tak aj Církev dává svoj vlastný život, vlastne sme Kristovým telom a dávame svoj život za tento svet spolu s ním. To je vlastně zmysel Církvy a tu Církev vlastně tvoríme my, nejsou to naše kostoly, jsme to my, jako ty živé kameně a ty živé kostoly. No a vlastně aj my tvoríme aj našimi modlitbami, tak jako se Ježíš modlí předotcom v něbi, alebo jako se modlí v Decemánské záradě, tak jistě se i my modlíme spolu s ním v něm a on v nás za všetko, co chceme, alebo teda všetko mu předkladáme v našich prostách, aby mohl být vykoupený úplně celý svět, všetko, každá jedna rastlina, každé jedno zvěra, dokonca i démoni, to hovorí světý Isaac Sýrsky, že v nich má milostrděnstvo i s démonmi, modlí se i za nich. Modlíme se úplně za všetko, za všetky. A obetujeme se jako živá hostie, a to má světy Petr v listě, že i my jako hostie obetujeme svoje těla nebeskému Otcovi spolu s Ježíšem Kristem a to máme robit vlastně před tím, když přinášáme vlastně ty obetné dary, to víno a chlěb, to jsou vlastně naše životy, jako ty zrněčka, ty vobule, hrozna, z kterých je to urobené, vlastně přinášáme, které se potom stanu Kristom a my to potom jeme naspět a pijeme a vlastně zase prýmáme toho Krista zmrtvých staleho. A tak to je taková vzájemná výjmena a teda v té světej omši jsme prítomní, v té věčnosti a vykupujeme vlastně tento svet. Čiže od té ježíšovej paschy se začal ten eschatologický boj, poslední boj až do konca světa. A vidíme, že naozaj od toho času, jako to Ježíšaj povedal, když plakal nad Jerozalemem, že vlastně bude zničený, že přijdou hrozné chvíle, že budou všelijaké znamení na nebi, že budou se přijazdějí hvězdy, že budou zemetrasení a že budou, no, povodně, lidé budou umírat na choroby, vojny, katastrofy, lidé se budou navzájem zabíjat, královstvo, povstáně proti královstvu. A vidíme, že toto je vlastně opis tohto boja, který se začal, když se přijazdla zem, když Ježíš zomíral na križině, že tento boj vlastně trvá, lebo smrt a podsvětě věje, že umírá a vlastně do konca světa je to také to umíraní, kterému se brání. A preto se to tak všetko bůří. Vidíme, že ty vojny se množí a lebo ty lidé, kteří dávají přéstor děblový, který v podstatě umírá, umírají s ním a víme, že keď zlý umírá, tak všetko ničí. Že všetko růca. Víte, že hej, tak je to aj, no, tak je to zozlom. A preto vlastně je to také pre nás tajemné slova těch Ježíšových modlidů, tého rozlučka od té 14. kapitoly v tom Evangeliu sv. Jána až po tu 17. Je to, jsou to také, hej, povedzme, také narozímaně věcí, že taky, že čo ty musel povedať, čo ty musel povedať. Hej, a vela vecí tam opakuje věckrát, je to pro vás dobré, je to pro vás dobré, Duch světy přijde a pravda, pravda, posvětí, sláva Otca a teraz jednota, aby byly vo mně, v nás, jakože vela vecí taky, že pre nás, které nějsou z tohto světa, hej, že, které nějsou z tohto světa, ale které v církvi a keď jsme teda spojeni v Ježišom, můžeme zažívat. A, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a, a,